Niekedy stačí len chvíľa pre seba
Niekedy stačí len chvíľa pre seba
Sú dni, keď sa zobudím a viem, že budú bežať samy. Káva, práca, e-maily, večera, niečo vybaviť, niečo nezabudnúť. A večer si uvedomím, že som celý deň dýchala akosi plytko.
Poznáš to?
Nie je to o tom, že by bol deň zlý. Len sa stratil niekde medzi povinnosťami. A práve vtedy prichádza ten moment, kedy si hovorím – stačí chvíľa. Nie víkend, nie dovolenka, nie nový plán.
Len chvíľa, čo patrí mne.
Malý únik z hlavy
Pre mňa je to často beh. Nie pre výkon, nie pre cieľ.
Len preto, aby som si utriedila myšlienky. Keď bežím, hlava prestane počítať, čo všetko treba stihnúť. Svet sa zúži na kroky, dych a ticho.
A po športe mám svoj malý rituál – tých tridsať minút, ktoré sú len moje.
Vyložím si nohy, dám si pohár vody a nerobím nič.
Nepremýšľam, čo by som mala robiť. Len som.
Je to ten najjednoduchší a zároveň najúprimnejší spôsob, ako sa k sebe na chvíľu vrátiť.
Nie je to sebecké. Je to rovnováha.
Nie všetko musí stáť na tebe.
Domácnosť, práca, plány, drobnosti.
Niekedy stačí, keď to povieš nahlas – že si potrebuješ oddýchnuť.
A partner to často pochopí. Len to treba vysloviť.
Nie je to o tom, že by si utekala od zodpovednosti.
Je to o tom, že si človek, ktorý potrebuje chvíľu ticha, aby mohol opäť fungovať naplno.
Rovnováha sa nerodí v dokonalosti, ale v ochote dovoliť si zastaviť.
Malé rituály, ktoré robia veľký rozdiel
- Horúci čaj v tichu.
- Krátka sprcha bez mobilu.
- Desať minút so zapálenou sviečkou, len tak.
- Pár krokov na čerstvom vzduchu.
- Obliecť si niečo, v čom sa cítiš pekne — aj keď ťa dnes nikto neuvidí.
Tieto drobnosti nemusia trvať dlho. Ale práve ony nám pripomínajú, že sme tu stále aj my samy.
Nie vždy dokážeme spomaliť celý svet, ale vždy si môžeme vziať aspoň chvíľu pre seba.
Nie preto, že by sme to „potrebovali“, ale preto, že si to zaslúžime.
Pretože aj láskavosť k sebe je forma starostlivosti – a tá je rovnako dôležitá ako všetko ostatné.
Veronika
zakladateľka Verennile