Prečo sa LAU mení na Verennile
Prečo sa LAU
mení na Verennile
LAU pre nás ani nemalo vzniknúť.
Na začiatku šlo len o to, ako si pomôcť s pleťou, ktorá bola po mesiacoch nosenia rúšok úplne rozhádzaná.
Keď mi mamina ušila prvú hodvábnu obliečku a zistila som, že to naozaj pomáha, začali si to pýtať aj kamarátky.
A potom kamarátky kamarátok.
Látku sme objednávali po kúskoch, mama šila, ja som balila a písala odkazy ku každému balíčku.
Zo zvyškov vznikali masky na spanie, čelenky, scrunchies — len aby sa nič nevyhodilo.
LAU nebol plán. Bola to odpoveď.
Na vlastný problém, ktorý neskôr začal riešiť aj niekto ďalší.
A keď sme videli, že to má zmysel, že sa v tom ženy naozaj cítia lepšie, prirodzene sme v tom chceli pokračovať.
Tri roky sme budovali LAU večer po večeri, cez víkendy, popri našej bežnej práci.
Všetko sme si robili sami.
Produkty sme navrhovali, testovali, šili, balili. Učili sme sa ako vôbec funguje eshop.
Neexistoval žiadny veľký plán. Len to, že chceme, aby sa ženy cítili krásne a milované. Tak isto ako som sa potrebovala cítiť ja.
A aby každý centimeter hodvábu našiel svoje miesto.
A keď už to začalo rásť, rozhodli sme sa, že je čas značku zaregistrovať.
Nie preto, že by sme sa chceli hrať na veľký biznis, ale preto, že sme to brali zodpovedne.
Registrácia sa podarila, ale len pre niektoré kategórie. Pri tých zvyšných nám hrozili likvidáciou súdnou cestou.
Nebola to firma, ktorej sme omylom použili názov alebo porušili patenty. Nič nevyrábali, nikde neexistovali. Iba vlastnili ochrannú známku a čakali, kedy sa niekto objaví aby ich mohli žalovať a požadovať “odškodné”.
A keďže sme už raz zažili, ako rýchlo sa môže stať problém, nechceli sme opäť stáť pred podobnou dilemou.
Nechceli sme, aby nás znova niekto postavil pred to, či budeme môcť ďalej tvoriť, alebo budeme musieť mlčky ustúpiť.
Lenže všetky tie právne boje, papiere a stres nám zobrali oveľa viac, než sme čakali.
Trvalo nám takmer rok, kým sme si vôbec v sebe upratali, či to celé chceme ťahať ďalej.
Vypli sme reklamy, prestali sme postovať na sociálne siete.
Objednávky síce občas prišli, ale už sme z toho nemali takú radosť.
Ako keby nám niekto zobral presne tú iskru, s ktorou sme to celé začínali.
Až keď nám začali chodiť milé správy na Instagrame, až keď nás pár ľudí oslovilo na trhoch a spýtalo sa, čo je s LAU, začali sme nad tým znova rozmýšľať.
Nie kvôli číslam. Kvôli pocitu, že to, čo sme robili, naozaj niekomu chýba.
A tak sa v nás veľmi pomaly zrodila myšlienka pokračovať.
Nie pod značkou, pri ktorej by sme sa stále báli, či nám ju o mesiac znova napadnú.
Ale pod vlastným menom.
Bez strachu, bez právnych obáv.
Tak vzniklo Verennile.
Nie je to pre nás „nová značka“, je to plynulé pokračovanie toho, čo robíme od začiatku.
Nechceme veľkú firmu, nechceme produkovať stovky vecí denne.
Stále šijeme v malých sériách, stále si dávame záležať, aby každý produkt mal zmysel.
A stále veríme, že každý centimeter látky si zaslúži svoje miesto.
Na Verennile ešte chvíľu nájdete aj hodvábne produkty so štítkom LAU.
Predávame ich so zľavou — ale s úplne rovnakou zárukou.
Či je na štítku LAU alebo Verennile, vždy za tým stojíme my.
Stále platí, ak by sa s čímkoľvek čokoľvek stalo, som tu ja, Veronika.
Možno sme si túto cestu nevybrali, ale rozhodli sme sa, že po nej pôjdeme.
Nie pre právnikov. Pre ženy, ktoré nám verili a ktoré možno práve teraz čítajú tieto riadky.
Ďakujem, že ste tu s nami.
A verím, že Verennile bude pre vás rovnako blízke, ako pre mňa bolo a je LAU.
Veronika